Možno je čas, rozhýbať sa

Na každej stránke o motivovaní nájdete názory:,,Behanie je super!". Napíše to jeden,
pridajú sa 10ti, ktorí aktívne behajú a sú najšťastnejší, najspokojnejší... Všetko je fajn,
ale je to dosť motivačné pre človeka, ktorý nikdy nebehal? Mňa to tiež nikdy nejako
neoslovilo, pretože viem, že čo baví jedného, nemusí mňa. V mojom okolí je napríklad veľa
ľudí, ktorí považujú beh za najhorší šport na svete. Navštevujú motivačné stránky a aj
tak nebehajú... Stále sa stretávam s názormi: ,,Hocičo, len nie beh..". Aj ja som patrila
k tejto skupine ľudí. Vždy som sa hýbala, ale nikdy som nebehala. A ak predsa, po chvíľke
ma to prestalo baviť, bolo to náročné, nudné, bolela ma noha a vôbec sa mi nepáčil ten
pocit. Vstávať skoro ráno kvôli športu? OK, ale len ak na bicykel, to je pohodlnejšie. ALE
niekedy nastáva v určitých veciach zlom, zmeníte názory a zrazu sa váš život uberá úplne
iným smerom.

Mám šťastie, že som, aká som, pretože stále experimentujem, prispôsobujem
a kombinujem :) ...okrem iného :) A tak som sa začala prekonávať a vstávať v lete skoro
ráno, behať pri východe slnka (možno trošku neskôr, aby som neklamala :D ).
Neoddeliteľnou súčasťou môjho občasného behu bolo počúvanie hudby. Zistila som
totiž, že je to neuveriteľné, ako sa človek dokáže pri športe cítiť výnimočne (ako vo
filme), keď si vytvorí niečo, čo vyhovuje iba jemu.. Nie to, čo vyhovuje všetkým naokolo,
ale to , čo sa páči MNE :) Vôbec mi nevadí, že moja MP3 obsahuje pesničky ako je
znelka z pobrežnej hliadky, či Don´t be cruel od Elvisa :D Práve naopak, je to presne to,
čo ma robí inou , možno aspoň trošku :) V očiach druhých možno nie, ale ja viem, že je to
niečo, prečo sa mi ráno oplatí vstať. Ako mobil nemôže fungovať bez pravidelného
nabíjania batérie, ako auto potrebuje palivo, ako kvety musíte polievať...tak ja
potrebujem šport. Ale nezačala som preto, že mi to niekto povedal, poradil, ale preto,
lebo som chcela skúsiť, v čom je ten beh taký super, ako všetci hovoria. Keby to nebolo
pre mňa fajn, tak by som aspoň vedela, prečo konkrétne nemám rada beh. Jednoducho,
bola by som si istá.

Zo začiatku ma dokonca stále bolievala noha, chvíľu som sa ani nesnažila behať, aby to nebolo
horšie, lenže tak veľmi mi to chýbalo. A tak som skúsila po nejakej pauze behať zas, stále
bolela. Tak som behala menej, párkrát týždenne. Stále to nebolo ono. Keď som to skombinovala
s rýchlou chôdzou, po čase som si uvedomila, že už 10 minút v kuse dokážem odbehnúť bez bolesti! 10 minút! Málo? Áno, dosť, ale nejako treba začať :)

Každá minúta navyše ma posúvala
ďalej, od šťastia som skákala keď som zabehla 15- 20 minút. Teraz už presne viem, čo mi vyhovuje, na čo mám, kedy vládzem a tak ďalej. Niekedy to nepríde samo, ale už len to , že človek niečo CHCE ! Nikdy som beh nebrala ako prioritnú činnosť, ktorej sa chcem venovať naplno. Predsa len, baví ma toho viac a to moje súčasné 40-minútové behanie, skákanie, radovanie sa, mi ako terapia úplne stačí.

Terapia pohybom, hudbou... Namiesto psychológa, či lekára, radšej vidím srnku, či
veveričku. A kedy najradšej? Asi ráno o 5tej, pretože ľuďom pristane, keď vám
"obdivne" hovoria: TY SI BLÁZON... a ja si len poviem: ALE ŠŤASTNÝ!

Ja som šťastná, že robím, čo mám rada, ale to som ja. Ani ja, ani žiadna fitnesska, či
tréner vám na 100% neopíšu, aké skvelé to je... Veď pre vás možno ani nie je, každý sme
z iného cesta. Ale kým to neskúsite, nemôžete rozprávať, že vám to nevyhovuje.
A niektoré argumenty, prečo sa ľudia nehýbu sú dosť chabé :) Niekedy mám pocit, že sa
ľuďom nechce ani len poriadnu výhovorku vymyslieť :D Vždy je lepšie skúsiť sa vygúľať
z postele a niečo zmeniť, ako sa stále sťažovať. Ak sa niekto sťažuje, ale nič nechce
zmeniť, iba znepríjemňuje život ostatným :) A beh predsa nie je jediný šport na svete.
Osobne si neviem predstaviť život bez bicyklovania. Nechodím rýchlo, nevládzem 130
kilometrov do kopcov, ale snažím sa a verím, že moje telo tú snahu patrične ocení aj
v budúcnosti.

Beh nikto nikomu nenúti, ani bicyklovanie... ale ak sa niekomu zdá, že nevyzerá ako by
chcel, že sa necíti ako by chcel, možno je na čase začať skúšať spôsoby vedúce k takým
výsledkom, aby mal dušičku na mieste a úsmev na perách ;)

Ja a aj ostatní ľudia môžu druhým akurát poradiť a inšpirovať ich, ale ďalej je to už na
každom, aký príbeh si napíše :)